Oficiálna anotácia hovorí:
Hlavná hrdinka Mary žije v postapokalyptickej kolónii, ktorú obklopuje v tesnom zovretí Les kostí plný znesvätených zombií. Obyvateľov pred nimi chráni iba plot z pevného pletiva. Ľudia pomaly zabúdajú na minulosť, podaktorí už ani neveria, že kedysi existovala rozvinutá civilizácia, iní zasa žijú v presvedčení, že za Lesom kostí, v ktorom na nich číha nebezpečenstvo, už nič nie je. Iba nepatrná hŕstka si zachovala vieru v existenciu života za Lesom. Mary hľadá odpovede na nepohodlné otázky: Prečo sa Znesvätení vrátili? Je kolónia naozaj jediným miestom na Zemi, v ktorom dnes existuje život? Dá sa prejsť Lesom kostí a nestať sa Znesvätenou? A ešte čosi – Mary verí v lásku.
Autor: Carrie Ryan
Oficiálny názov: Forest of Hands and Teeth
Počet strán/ kapitoly: 300/ 36 (XXXVI)
Hodnotenie:
Obálka: 5/5
Dej: 3,5/5
Nuda: 3/5
Napätie: 4,5/5
Láska, romantika: 3/5
Strach, zúfalstvo, neistota: 6/5!
Pravdepodobnosť, že sa ku knihe ešte vrátim- neviem, či chcem prežívať to zúfalstvo ešte raz
Na mojej poličke vedľa knihy: Město ze skla, Cassandra Clare
Prečítajte si to ak: -máte radi dobré dystópie
-nevadia vám nerozumné myšlienky hlavnej hrdinky
Nečítajte to ak: -vás deptá pochmúrna atmosféra, zúfalstvo a beznádej
-nemáte radi smutné, fakt smutné príbehy
Sim hovorí:
Život v
knihe Les kostí nie je vôbec ľahký. Viete si predstaviť, že by ste žili v
kolónii, ktorú zo všade ohraničujú vysoké ploty, za ktorými "žijú"
hroziví Znesvätení ? Počúvať ustavičné búchanie na plot a báť sa, kedy začujete
sirénu, ktorá oznámi, že plot je prevalený a všetci "zombíci" sa
valia do kolónie?
Mary,
hlavnej hrdinke, sa jedného dňa zrúti celý svet. Jej matka sa dostala príliš
blízko k plotu, pretože si myslela, že vidí svojho dávno strateného manžela a
nechala sa pohrýzť jedným Znesväteným. Mary z toho všetkého viní seba a aby
toho nebolo málo, musí sa pridať do Sesterstva, ktoré v kolónii vládne, pretože
ju Harry neprišiel požiadať o ruku. Jej vlastný brat sa jej otočil tiež chrbtom
a nesnaží sa Mary nijako pomôcť.
Mary si však
aj tak ide za svojím. Verí, že les niekde končí a že oceán a budovy, ktoré
siahajú až k nebu sú skutočné. Jediný, kto tomu tiež verí je Travis, Harryho brat,
s ktorým si tiež majú akosi veľmi blízko...
Správanie hlavnej hrdinky mi občas liezlo na
nervy. Jej nekonečná túžba nájsť oceán a opustiť kolóniu aj keby čo bolo... Má
môj obdiv, že si stále išla za svojím a nenechala sa nijako odradiť, no fakt
som ju za jej nezmyselné myšlienky mala niekedy chuť prefackať.
Po tejto
knihe som túžila dlhú dobu, pretože nič so "Zombíkmi" som ešte
nečítala a na túto knihu som počula len samé chváli. Má krásnu obálku a o
červených stránkach ani nehovorím! Asi môžem povedať, že je to vzhľadom
najkrajšia kniha, ktorú mám vo svojej knihovničke :) Keď som ju čítala, z deja
som mala fakt zmiešané pocity. Prvá polovica ma dosť nudila, nevedela som si zvyknúť na postavy a niekedy som
ich správanie a konanie vôbec nechápala a chytala sa za hlavu. Na druhej
strane, dej sa odohráva vo svete plnom Znesvätených, strachu a zúfalstva, takže
im nič nemôžem vyčítať... Kniha bola fakt plná nepríjemných prekvapení a koniec
bol... no, CELÉ ZLE! Pútavý dej, ľúbostné zápletky, dobré opisy... nezvyčajný
koniec a ešte veľa nespomenutého, to všetko v tejto knihe, ktorú aj napriek
svojim zmiešaným pocitom odporúčam prečítať.
Celkové hodnotenie:
3 a pol netopierika
Nieeeee! Bola moja prvá myšlienka, keď som si včera na internete prečítala článok, v ktorom nečakala žiadna milá novinka, ale oznámenie, že americká kapela My Chemical Romance (MCR) ohlasuje koniec. Dôvod nie je známi, väčšina Killjoys sú rovnako šokovaní, ako ja. Skupina makala na novom albume a všetko sa zdalo byť v poriadku. Ostáva nám len dúfať, že kapela sa vráti, či už pod novým menom alebo proste... nejako. Patrili a vždy budú patriť k mojim obľúbeným kapelám, nech už sa rozhodli hocijako. Celý internet zaplavujú ďakovné obrázky, správy o tom, aby fanúšikovia ostali silní a neprestávali dúfať. Nájdu sa však aj takí ľudia, ktorí sa tešia, ostatným sa posmievajú a tvrdia, že si to priali. K takým ľuďom sa netreba vyjadrovať, ja patrím k fanúšikom tejto kapely a klamala by som, keby tvrdím že nie som fakt veľmi veľmi smutná. Pre niektorých len kapela, pre iných veľká inšpirácia a opora. No treba ostať pozitívny a myslieť na to, koľko dobrého sme s nimi prežili :) 
.png)
